Ak chcete niečo uletieť, treba prísť aspoň na 10 dní, lepšie 14, najlepšie 18 až 20.

To znamená, že vás neprekvapí neletový deň. A čo s ním?

V Garriep sa choďte vykúpať na miestne kúpalisko, ktoré udržuje prasynovec zakladateľa SA, Johann Pretorius a keď s ho niečo o SA spýtate, máte o zábavu na celý deň postarané. Napríklad vojna v Angole, UNITAS proti SWAPO, vyzerá z pohľadu zo SA inak ako si ju pamatám z Pravdy. Choďte na exkuziu do vnútra priehrady, stavali ju aj slovenskí inžinieri, vychovaní vážskou kaskádou.

Postavili tu pre nich mestečko z bungalovov – a tak vznkol GAriep Dam a máme kde bývať. Naštastie bola pri stavbe priehrady bola na tom SA ešte tak dobre, že šéfovia z Johannesbugu chodili na kontroly lietadlami – a tak vzniklo v Gariep letisko, dnes používané skoro výhradne plachtármi.

Všade je možnosť ísť na safari, pozrieť sa ako sa brúsia diamanty, len neurobte tú chybu ako ja, že žiaden nekúpite.

V Douglas priehrada nie je, zato je to 100km do Kimberly, k dzíre a určite nevynechajte nenápadnú budovu centrály de Beers, tradičnej historickej firmy ovládajúcej trh z diamantmi po celom svete.

Ak sa dostanete do vnútra, dýchne na vás 140 ročná história firmy, bohatstva a koloniálneho života. Dodnes sa tu stretáva vedenie deBoeers na kvartálnych meetingoch.

A čo sa páči na SA najviac mne? Vo svojej podstate nie je americká, nie je anglická, nie je komerčná, nie je moderná. Ako sa to prejavuje? Napríklad tak, že keď prídete na večeru do reštaurácie, strávite tam dve tri hodiny a za celý ten čas, vaše oči nezavadia o jediný kúsok plastu. Ziadne plastové stoličky, okná, solničky, nič. ˇZiadna drevotrieska. Alebo taká plast-fee hotelová izba… Je tu veľa plast fee oáz, ktoré osviežia dušu staromilca. Jedinou výnimkou je hangár letiska, kde je plastu, kompozitov dostatok – a to zasa si priznajme, môže byť.