Bratislaváci včas pochopili že obdobie dominancie Standard Cirusov v klubovej triede definitívne končí. Za skvelým umiestnením chlapcov na posledných národných majstrovstvách na dvoch Pegasoch samozrejme stojí ich plachtársky um a zručnosť ale významne k tomu prispievajú i výborné výkony tohto vetroňa. Píšem samozrejme o dvoch nositeľoch plachtárskeho ducha na pôde bratislavského aeroklubu, o Janovi (Pegase OI) a Martinovi (Pegase J2). Vírusom „P“ sa nechal infikovať aj plachtár Peter Manka, ktorý z oblasti francúzskeho Štrasburgu koncom roka do Bolerázu dotiahol nový prírastok Centrair Pegase 101A. Na západnom Slovensku máme-pri započítaní Bohušovho super ušatého Pegasa a jedného nitrianskeho-slušnú skupinu vetroňov tohto typu.

Pegase vyrábala organizácia Centrair vo Francúzsku. Trup vetroňa pochádza z ASW20, krídla majú úplne odlišný dizajn, vytvorený vývojovou kanceláriou ONERA (profil COAP1 a COAP2). Lietadlo vyniká perfektnou riaditeľnosťou, výbornými výkonmi v krúžení vo výstupných prúdoch i dobrou prenikavosťou na preskokoch (kĺzavosť viac ako 1:41). Vyrábal sa od roku 1981, modely s označením 101B majú karbónový nosník krídla a automatické spojky riadení. Posledná úprava handicap koeficientov hraje do nôty práve pilotom Pegasov. Výkonnejšie vetrone ako LS4 alebo DG300 či práve francúzsky Pegase sa začínajú v rebríčkoch klubovej triedy čoraz viac presadzovať. Takto sa tvorí typovo rôznorodé a zaujímavé štartové pole, domnievam sa že i stavanie tratí bude prítomnosť výkonnejších klzákov reflektovať.