Sedíme v Káhire na letisku, takže je asi čas na záverečný report.

Po mojej 500ke sme mali 2 (skoro) neletové dni, môj bol v znamení technických problémov po štarte, následného trápenia sa v malej výške v 40km/h vetre a vysraní sa na to. LB to na druhý deň skúšal ako jediný pod dekou (predposledný let…),ale nefungovalo to a po chvíli pristál.

Ďalší deň bolo veľmi podobné počasie ako pri tej 500ke, tak som si nadeklaroval o 100km viac a podobným štýlom som to aj uletel.

No a keďže sme poslúchali, na posledné 2 dni nám zostalo luxusné počasie. V sobotu som smutne sedel na zemi a prial som si byť vo vzduchu – vyzeralo to perfektne. LB spravil deklarovaný 750km FAI triangel. Z letiska som v ten večer odchádzal patrične nabudený a už som kul v hlave tajné plány na druhý deň.

Bola najteplejšia noc za celý pobyt, čo ma moc netešilo, ale ráno to vyzeralo dobre. Môj optimizmus potvrdila situácia na letisku: niekoľko vetroňov už bolo na gride, všade čulá aktivita a grafická predpoveď stúpaní na nástenke bola červená po celej oblasti. Rýchlo som to natankoval a zatiahol na grid. Potom som sa ponáhľal naspať do clubhouse-u na briefing. Keď som tam ale prišiel, zmätene tam sedelo iba zopár postarších nemeckých plachtárov. Boss Martin nikde, pretekári nikde. Po chvíli hovorí Martinova žena Petja: „I dont think theres gonna be briefing today, Martin is on the grid and getting everybody to fly.“ To bola posledná kvapka, bleskovo som nadeklaroval FAI 1000km triangel s odletom z ramena a ponáhľal som sa zase na grid. Nahádzal som veci do kabíny, prebehol krídla a nasadal. Bol som okolo 4tého miesta, štart 10:10, vlek do 700m, trocha – naozaj iba trocha točenia, check motora a ponáhľal som sa na trať, pri predstave tej štreky predo mnou. Samozrejme som sa po chvíli ocitol 10km východne od letiska v 150m AGL, plný vody, 40°C v kabíne, kto hovoril, že letieť 1000ku je sranda?
Naštastie to už vtedy fungovalo dobre, na náveternej strane takého malého svážiku som naletel 4ku až do 1700m AGL a išiel som na to, takže ten prvý, 70km úsek bol v pohode. (Asi bolo treba ísť ešte skorej.)
Sračky nastali po otočke, kedy sa začalo dlhé rameno proti vetru, letel som ako debil, nadával som, nevedel som poriadne naletieť tie rozfúkané stúpania, posúval som sa po malých krokoch na 800 – 1000m AGL, task speed som mal pod 80km/h a vedel som, že je to prúser.
Až okolo 12:30 sa to konečne napieklo a naskákali mraky, mne sa podarilo dostať hore a začala sa jazda. Dostup sa postupne zdvihol až na 4,5km AGL (5,7 alt), bral som 5ky, občas viac, na preskoku IAS 200 = GS 230. Začalo ma to baviť, fakt som sa snažil, tlačil som to, ponáhľal som sa, nadával som tento krát na seba, že som tak posral ten začiatok a teraz je to škoda. Každú chvíľu som prerátaval, či mi to vyjde do západu, ale furt mi trochu chýbalo.
Do poslednej chvíle som dúfal, že to vydá, ale 50km pred poslednou otočkou už som videl, že to nedám, lebo mi vychádzalo, že by som musel letieť priemerne 170km/h, aby mi celkový task speed narástol na potrebných 110km/h. Tak som sa rozhodol radšej to doletieť bez dokončenia tasku, ako pristávať za tmy. Paradoxom bolo, že počasie fungovalo prakticky až do západu veľmi dobre a vysoko, ale ten deň bol proste krátky. Ani motor by mi nebol nič platný.

Zhrnutie plachtenia v Gariep Dam
Asi ako všade, kam sa chodí kvôli plachteniu, tam nie je okrem toho lietania moc čo robiť. Takže treba asi letieť 🙂

Väčšinou boli kumuly, to je teda asi výhoda oproti Austrálii, nevýhodou je kratší deň. Dostupy sú neskutočné, 4km AGL bolo viackrát, max. bolo spomínaných 4,5. To má za následok okrem veľkého akčného rádiusu aj zvýšenie traťovej rýchlosti, z dôvodu riedšieho vzduchu. Pri lete proti 30km/h vetru sa GS zhruba zhodovala s IAS, pri lete v „bezvetrí“ som mal GS zhruba o 20% vyššiu ako IAS. Raz som mal na doklze po vetre GS 300km/h.
Samotné letisko je skromné, žiadny luxus, žiadna reštika, žiadny bazén, ale zas ani nič zásadné nechýbalo.
Ľudia sú pohodoví, milí a ochotní, miestami trošku nekompetentní. Veľmi často som počul: „I dont know. Ask there…“ a často sa prax nezhodovala s teóriou.

Čo dodať na záver? 1000ka sa dá uletieť, len treba skoro vstať 🙂