Tento rok sa udiala taká vec, že sa Slováci vybrali do Namíbie.

Aj Vilo Kubovčík s Drahošom Sitárom.

Do Kiripotib prišli lietať prví Slováci, presnejšie povedané východniari…. výprava štyroch popradčanov, ktorým sekunduje Drahoš a Gabika z Prievidze a Fero Sobek z Bardejova.

Lukáš je, ako obvykle, z celej výpravy najlenivší, takže lieta kratšie úlohy na rýchlosť, s 18m Sharkom Hph304M. Obvykle, ak nie je dobré počasie, tak po obede letí dáku deklarovanú trojstovku až päťstovku. V prípade dobrej predpovede sa odhodlá letieť aj ráno, bez obeda, vtedy to je na 750 alebo tisícku. Ale to je málokedy…. 🙂

Zvyšok výpravy zdieľa dvoch benzínových Arcusov, našťastie nie vlastných, lebo sa na tých krásnych vetroňoch furt dačo kazí. Keď sa pokazil magnetický snímač otáčok, spomenul som si na Jirku Bartoníka a ich Arcus v Havlbrode…..

Arcusy zrovnané na stojánke čakajú na svojich jazdcov.

Tu to ale stačí ohlásiť a prevádzkovateľ strediska, Christian Hynek, známy to Rakušák z Wiener Neustadtu ktorý prevádzkuje obchod a portál streckenflug.at, vec dá do poriadku.
Má tu k tomu aj sympatického VLP, Lewiho z innsbruckého Mountain Soaring company. A ešte sympatickejšieho Alexa, takto Ježiša z Jesus Christ Superstar.

Počasie je dobré, na tisícku to stačí takmer každý deň. To aj dvaja miestni borci – Wolfgang Janowitsch a Peter Hartmann používajú a lietajú kondičné lety so zákazníkmi. Ukazujú im, ako lietajú majstri tisícku, ale aj tisíc dvesto, s Arcusom prakticky každý deň.
Ak máte záujem o takú lekciu, stačí napísať….

Inak konkrétne lety vidieť každý deň na OLC, dá sa filtrovať aj podľa strediska.

Vo výprave sú aj skúsení harcovníci Vilo, Lubik a Tonka, spolus s Gabikou, Tí asi môžu potvrdiť, že počasie a podmienky v Namíbii pre plachtenie sú asi najlepšie, oproti Austrálii a Južnej Afrike. Kombinácia dvoch púští – Kalahari a Namibijskej, oddelených divokým sopečným pohorím Namib Naukluft tvorí jedinečnú termickú oblasť.

Že je to tam naozaj divoké, vidno z Arcusa od Tonky:

Nad pohorím Namib Naukluft sa pravideľne stretáva studený morský vzduch od južného Atlantiku s teplým a suchým vzduchom od Kalahari. Výsledok je celkom pravidelná konveregencia nad hrebeňom hôr, presne ako ju popisuje Gerrard.G.Dale vo svojej knižke „Soaring engine“, v časti o konvergencii. Tiahne sa severo-južným smerom a plachtári ju radi používajú pre rekordné lety. Teda tá pravidelná konvergencia je tento rok celkom nepravidelná, nám sa tentoraz neukázala, jednoducho nebolo jej. Ale zvyšok slovenskej výpravy zostáva ešte týždeň až dva, tak snáď to vyjde.

Slovenské lety nájdete aj na gcupe. Aj tie priemerné podmienky, ako vidno, stačia na takmer dvoj-tisícbodové lety a zopár slovenských rekordov. Veľkoplošne dobré podmienky umožnili okolo nového roku zopár deklarovaných FAI trojuholníkov s tisíc a viac kilometrami. Ale aj v takýchto dobrých podmienkach to nie je zadarmo, aj tu človek na FAI tisícke aspoň v jednom rameni alebo otočáku z dobrého počasia vyletí a musí ukázať, že si ten liter zaslúži.
Často treba prelietavať alebo oblietavať prehánky, občas tam hore, v piatich kilometroch, aj sneží.

Pre fanúšikov doma by asi mohla lepšie fungovať informácia o taskoch, lebo prepojenie na online tracking už funguje, tak sa dá aj zo Slovenska sledovať, ako počas dňa vetroňe letia.
Dakujem Jankovi Hrnčírikovi za podporu z domu, on je ten, kto vie aký rekord je ten správny.
Z dôvodu bezpečnosti je tu tracking až trojnásobný: SPOT-om, FLARM-om, XPDR – odpovedačom ktorý musia mať lietadlá povinne zapnutý. V prípade nehody má ešte každý na padáku osobný ELT s núdzovým vysielačom. Plus sme vyfasovali špeciálne nerozrhnuteľné hliníkové sáčky s vodou, ktoré je prikázané nosiť na tele. Nie je mi ale jasné, ako ho v prípade nehody potom niekto, napríklad zranený, roztrhne aby sa mohol napiť. Teda okrem Lubika, ktorý tuším stále sebou vozí svoj tesák na levy.

Farma Kiripotib je príjmená a poskytuje dobré zázemie pre lietanie. Od rána od raňajok, cez obed, poobednú kávu až po veľmi dobré večere sa našinec dobre naje. Dôležitá je možnosť urobiť si pri raňajkách desiatu do lietadla. K tomu sú k dispozícii papierové desiatové sáčiky, jak v škole. Len ten rozmer Drahošovi nestačí, ten si na tisícku berie minimálne dva…
Sympatický šéfkuchár McQuira často robí miestne špeciality a používa divinu – všetky druhy miestnch antilop. A výbornú zeleninu z miestnej záhradky.

V okolí tu žije niekoľko párov orlov, ktoré pravidelne stretávame v stupákoch ráno a večer. Okrem lietania, sa tu dá pozrieť na tri miestne žirafy, štyri krásne gepardy (vraj najstaršie mačky sveta), dvoch rysov ktorí sa hrozne boja ľudí, antilopy a … a hviezdy. Hviezdy v Namíbii sú ako na dlani. Absolútna kalaharská púštna tma a čistý vzduch spôsobujú, že je vidieť mlhoviny, a stred Mliečnej dráhy, ktoré Európan nemá šancu na nebi zbadať, aj keď tam sú.
To použiva farma k tomu, že si vybudovala Astropark s ďalekohladmi a v ich zime, keď plachtári odídu na leto do Európy, chodia sem zase astronómovia pozorovať hviezdy. Tak ako si my prenajímame vetroňe, pozorovatelia hviezd si potom prenajímajú rôzne ďalekohľady. Sú vraj strašne veľké a drahé, každý z nich má svoj špeciálny domček. A tiež k nim nepusita každého, aj astronómova musia byť na tie drahé ďalekohľady vraj preškolení, jak my na vetroňe.
Len ten McQira a jeho antilopy na večeru sú asi stále počas celého roka rovnaké.

Na záver zopár momentiek z Namíbie:
štýlový púštny motel Solitaire uprostred Namíbijskej púšte::

krásny kaňon Fish river, oblasť sa príznačne volá Gondwana…

A vzácna voda na dne púštneho kaňonu, ktorý sa v arábii volá vádí:

No čo už… ja toto píšem v lietadle po ceste domov, vy ale ešte môžte dva týždne sledovať, ako Slováci v Kiripotib svetu ukazujú, že lietať vedia.

Nejde mi pridať obrázok do titulky, neviem prečo